johlu

Čarnogurský chce byť našim prezidentom. Je pevne rozhodnutý kandidovať, hoci ani jeho materská strana s jeho kandidatúrou nechce mať nič spoločného. A vie prečo!!!

Tento jednotýždňový „disident“, za komunistov protekčný študent práva, od svojho prvého dňa v politike, robil všetko preto, aby samostatný, suverénny a zvrchovaný štát Slovákov nikdy nevznikol. Neštítil sa žiadného podrazu, žiadnej intrigy, len aby vzniku našej republiky zabránil. Bol proti vyhláseniu KSI „61 krokov k zvrchovanosti Slovenska“, bol proti Deklarácii zvrchovanosti, bol proti Ústave SR – vraj „tejto“. A keď SR vznikla, kde mohol a ako mohol, tam jej škodil s celým svojim KDH, na čele ktorého v tom čase stál. To sú všeobecne známe skutočnosti.

Je málo pravdepodobné aby sa človek po šesťdesiatke mentálne zmenil. Pokrivený charakter nenapraví, iba ak by okrem rokmi „vyšľachteného“ kriváctva nadobudol stareckú senilitu. Ktovie, čo je v pozadí Čarnogurského rozhodnutia teraz, po dvadsiatich rokoch – bez štipky hanby a ospravedlnenia sa národu – na „túto“ nim odmietnutú Ustavu SR prisahať vernosť Slovenskej republike. Môže sa ňou riadiť? Nie je to prejav schizofrénie?

Z týchto dôvodov nemožno inak, iba snahu Čarnogurského kandidovať na najprestížnejšiu ústavnú funkciu, na úrad prezidenta SR, s hlbokým opovrhnutím odmienuť! A ak bude predsa len kandidovať, som presvedčený, že hlas mu dá iba jeho mizivá „krvná skupina“ voličov, pre ktorých neplatia žiadne argumenty – ani tie z Písma.

Túto skutočnosť si zrejme uvedomuje aj dnešné, (hoci rovnako ako on nevydarené) vedenie KDH, ktoré s jeho kandidatúrou nechce mať nič spoločné. A má pravdu ak hovorí: „Čarnogurský náš kandidát? To už radšej Procházka.“