johlu

Napísal som kritický ale veľmi slušný článoček o Radičovej a jej zmysle pre spravodlivosť. Stiahli mi ho z blogu – vraj som v ňom kohosi urážal. Upravil som ho, podľa ich želania, no aj tak ho neuverejnili „súdruhovia“. Pred časom som napísal kritický čosi na adresu J. Čarnogurského a stalo sa to isté. Vychádza mi z toho, že Čarnogurský a najmä Radičová sú nedotknuteľní. Zrejme ktosi nám ich chce nanútiť na prezidentský stolec.

V článku o Radičovej v podstate išlo o kritiku na jej adresu za to, že keď sa stala predsedníčkou vlády, dala zakryť sádrokartónovou stenou Bizmayerovu plastiku „Janošíkova družina“ – ktorú vraj kedysi ešte Colotka objednal a dal inštalovať na Úrade vlády SR – aby ju už nik nikdy nemohol vidieť. Zrejme, aby nikoho ani náhodou neinšpirovala. Jánošík jej, Radičovej, prosto nejde do nôty, pretože on (podľa legendy) bohatým bral a dával chudobným. A to sa nikdy nenosilo medzi „slušnými ľuďmi“, ktorí sa zgrupujú na „pravej strane“ politického spektra a ktorí nikdy nechceli samostatnú SR, brojili a broja proti nej, obdivujú ich „tatíčka“, ich kocúra a ich Hradčany a – hanbia sa za svoj, zvyčajne len čiastočne slovenský pôvod.

Podľa logiky týchto „demokratov“ , vrátane Radičovej, Jánošík trestal úspešných. Robil to tak, ako keby dnes ktosi „úspešným“ zvýšil dane! Zrejme preto musel byť zakrytý, nie kvôli Colotkovi.

Jedno i druhé je však vrcholne trápne. Pokiaľ ide o zvyšenie daní našim „úspešným“, aj sám „odhaľovač“ plastiky Fico sa preľakol čohosi takého a keďže to pred voľbami sľúbil, postaral sa, aby jeho „nerovná“ daň zostala takmer rovná. Ani on dnešných „úspešných“ za ich „úspech“ veľmi trestať nechce, napokon, veď sú „jedna veľká rodina“.

Preto im zvýšil daň z príjmu iba propagačne – z 20 na 25%, čo u francúzskeho prezidenta, ktorý zvýšil „úspešným“ daň na 40%, vyvolalo záchvat zúrivosti, pretože si myslel, že k nám zo sladkého Francúzska emigrujú všetci jeho zaslúžili umelci. Našťastie Rusi sú, pokiaľ ide o „daň pre úspešných“, ešte oveľa ústretovejší ako my. Pravda, len ak nejde o Berezovského a „skupinku“ jemu podobných.

Fico však, hoci len propagačným zrušením rovnej dane, podľa Švejnu, Sulíka, Fígeľovcov, Dzurindovcov – osobitne Mikloša a Radičovej – zrejme spáchal smrteľný hriech. Aspoň sa tak tvária. Teraz, k tomu všetkému, ešte aj opäť odkryl Jánošíka s jeho legendou, ktorú bolo treba navždy pred Slovákmi pochovať. ( Asi preto, aby sa nenašiel náhodou nejaký jeho nasledovník, ktorý by namiesto rečnenia a planých sľubov, začal riešiť sociálnu spravodlivosť – „tak skutočne, principiálne, po jánošíkovsky, súdruhovia“.)

Ak sa naši „uspešní“ Jánošíka a jeho legendy tak veľmi boja, je to o dôvod viac, aby sme kohosi takého hľadali a našli. Určite to však nie je „anjel“ Kiska a ani nik zo súčasných politických harcovníkov, ktorí chcú „zaujať“ miesto prezidenta republiky. Tí sa už dostatočne „osvedčili“ čo sú zač! Chráň nás Boh pred nimi, nech už by to bola Radičová, Čarnogurský a či ktokoľvek iný z tých, ktorí už vyše dvadsať rokov s plným nasadením robili všetko pre to, aby sa na Slovensku jedna veľká „rodina úspešných“ nerozšírila na viac ako 5% populácie.