johlu

Emeritný arcibiskup Sokol bol podľa zástancov odvolaného a (omylom povolaného) arcibiskupa Bezáka „pekný vták“. Tých, ktorí ma upodozrievajú, že som jeho „držiteľ briliantového prsteňa“ ubezpečujem, že nie a že od jeho Eminencie som bol vždy ako aj dnes na hony vzdialený. Keď ho začali napadať kvôli tomu či onomu, všímal som si, kto tak koná, z koho to pochádza a zistil som, že od tých, ktorým vôbec neprekážalo, že zosnulý biskup Baláž chcel predať do zahraničia obraz, národnú kultúrnu pamiatku, na čo nemal právo. Práve naopak, tí, ktorí chceli a chcú „ukrižovať“ Sokola, Baláža bránili. Spustili hanebnú ohováračskú kampaň proti SIS a vtedajšej vláde SR, najmä V.Mečiarovi. Nepresvedčili ich žiadne dôkazy o vine a nepotrebovali žiadne dôkazy na to, aby navždy a rázne odsúdili a zatratili nevinných.

Dnes títo ľudia sú opäť zástavníkmi oddielov „spravodlivo“ rozhorčených a protestujúcich veriacich, ktorí vyrukovali do boja proti pápežovi tak vehementne, že sa poľakala aj samotná KBS. To je významný fakt, ktorý si nevšimne len absolútny ignorant „pravdy“ za ktorú tak horlí.

Jednoznačný záver sa nuká sám: Kauza Baláž bola jasne namierená proti Slovensku, mala poškodiť, očierniť pred svetom jeho vládu a súčasne aj cirkev. Kauza Sokol bola de facto pokračovaním snahy poškodiť človeka, ktorý ako jeden z mála cirkevných hodnostárov otvorene podporoval vznik Slovenskej republiky (na rozdiel od Baláža a Bezáka) a cez jeho osobu súčasne aj cirkev, ktorá sa za jeho éry pomaly vymaňovala z pavučiny čechoslovakizmu. Práve toto jej títo „protagonisti“ nemohli odpustiť – na Slovensku odhadujem ich celkový počet na 200 ( cca 30 rodín ).

Dnes sa im naskytla opäť príležitosť zvaná „Bezák“. Čerta ide týmto čechoslovakistom, nepriateľom samostatného Slovenska a skalopevným ateistom, o človeka menom Bezák, tobož o arcibiskupa alebo o pravdu – veď žiadnej okrem tej svojej, pomýlenej, neveria. Sú to pekni vtáci, ktorí útokom na pápeža, utočia na spoľahlivého a verného spojenca Slovenska a takto rafinovane, ako je ich zvykom, útočia proti Slovensku, spochybňujúc jeho dobré meno vo Vatikáne.

Arcibiskup Bezák pri vysviacke prisahal absolútnu poslušnosť cirkevnej vrchnosti, nuž prečo túto prísahu vedome porušil? To je neospravedlniteľné! A nepochopiteľné, ak súčasne tvrdi, že si nie je vedomý žiadneho pochybenia. Vysvetlenie tohto konania môže byť len jediné – je tak jasné, že ho ani vysloviť.

Bez ohľadu na Ďalší vývoj, toto sú moje posledné slova ku „kauze Bezák“.