johlu

Televízie, TA3 a po nej aj mikuprávna RTv(S) nám „spríjemníli“ nedeľné neskoré predpoludnie a skoré popoludnie na výsosť trápnymi „politickými“ debatami, pri ktorých sa okrem nás, divákov, zjavne trápne cítili aj premiér Fico a jeho prvý podpredseda, Kaliňák.

Socialistovi Ficovi robil debatného sparingpartnéra Fígeľ, bubák, na východe známy ako funkcionár SZM (Socialistického zväzu mládeže), po prevrate konjukturálne prezlečený do sutany KDH, na Západe zasa známy komisár EÚ, horlivo bojujúci za „slobodu“ Kosova a voľného trhu. Nám je známy najmä umením získať za babku byt a zadarmo (teda neprávom) diéty vyššie, ako je priemerný plat občana SR.

Ak Fico aj chcel o čomsi rozumne hovoriť, komisár verný svojej červenej minulosti ho hneď prerušil a žiadal od neho dokola to isté, zodpovednosť, teda predovšetkým, zrušiť Zákonník práce, v dnešnom znení i hoci len propagačne vyššie dane pre najbohatších, pretože –podľa neho – jedno i druhé zvyšuje nezamestnanosť a ženie nás do záhuby.

Jeho kolega, bubák Prochazka, zasa debatoval s Kaliňákom. A úroveň tejto debaty bola asi ešte „vyššia“. Vláde vyčítal opak toho čo Fígeľ – že pomáha práve bohatým, (s čim možno súhlasiť), ale ďalej sa veľmi nedostal. Stále dokola trúsil také múdra, že všetko možno zneužiť, (čo je triviálna pravda), že nový zákon o verejnom obstarávaní je …dobrý, zlý – divák si mohol z jeho nesúvislých táranín vybrať čo chcel, no že má odlišný názor (len nevedel formulovať aký) a že SMER-u nemožno veriť. Vraj už preto, že stiahol svojho kandidáta na šéfa UPN, Kalinu. A to „len“ kvôli jeho názoru na „koňa na nádvorí a na vojnovú SR“. To je vraj vrchol – aký že je potom SMER socialistický? A ako sa vraj zachoval pri voľbe predsedu NKÚ, keď im (opozícii) ho nezvolil? Vraj jeho podmienka, aby svojho kandidáta volila celá opozícia, je v demokracii neprípustná.

Kaliňák, namiesto aby mu pripomenul minulé protidemokratické prešľapy, napr. Sulíkom zrušenú tajnú voľbu GP, sa na „cnostného“ kariéristu Procházku iba zhovievavo usmieval.

Nuž tak, pekný Kádehák sa ukázal byť ten Procházka – červenší ako jeho eštepredseda. A koktavejší, ako svojho času J.Čarnogurský. Už sa ani nedivím, že republiková rada nechcela počúvať jeho “platformu“ – museli by svoje zasadnutie o deň predlžiť, kým by to všetko vykoktal.

Aby som „poučenie“ z debát zhrnul: Oni divákovi jasne ukázali, že:

1. KDH je personálne aj programovo na samom dne, z ktorého sa sotva odrazí.

2. SMER je postavený pred voľbu, bez spätnej väzby (opozície) postupne degenerovať, alebo (s neistým výsledkom) sám hľadať mechanizmus účinnej spätnej väzby (napr. v kritickej korelácii s odbormi a zamestnávateľmi (tak ako sa o to viac menej aj pokúša).

3. Občan, volič, nemá dnes a zrejme nebude mať ani v čase volieb v r. 2016, medzi jestvujúcimi politickými stranami na výber. Sú totiž totálne osobnostne aj programovo „vyhorené“. Ak SMER nenaplní jeho očakávania, zostane mu jediná možnosť – pokúsiť sa presadiť do praxe priamu demokraciu.