johlu

Papierovým hlavám tečie vrchom do topánok. Verejnosť ich nechce, ba už aj skalní prívrženci sa od nich odvracajú a to sa potom ťažko rozmýšľa, nieto vymýšľa akási opozičná politika – tobôž seriózna, ktorá by zaujala voličské masy.

V takom hnutí mysle, v pude sebazáchovy, hoci najmúdrejšie by bolo zachovať pokoj a rozvahu, začína ľudský jedinec konať horúčkovito, neuvážene, zmätočne. Potvrdia vám to odborníci, psychológovia, aj záchranári. A to je prípad našich papierových hláv opozičných „lídrov“.

Ich „aktivity“ na sklonku i na začiatku roka absolútne prepadli a vo verejnosti nenašli absolútne žiadnu odozvu. Z vlastných radov si za ne vyslúžili iba tvrdú kritiku, žiaden hlas na ich podporu sa neozval. Práve naopak, ich kritici ešte pritvrdili (taký Kollár napr. ironický poznamenal na adresu Sulíka, že s ním na čele sa SaS už nedostane do parlamentu).
Nuž nie div, že práve Sulík využil neuspokojeného a preto nespokojného Čentéša – ktorého svojou „neprofesionalitou“ vo funkcii predsedu NR SR pred časom totálne skompromitoval – na to, aby sa zasa zviditeľnil ako razantný politik, ktorý má čo verejnosti ponúknuť.

Jeho zmysel pre absurditu je už dosť známy, preto ani neprekvapil nezmysel, s ktorým prišiel – rozhodol sa obžalovať prezidenta. Žiadať, napríklad, urýchliť vyšetrovanie kauzy „Gorila“ ho ani nenapadlo – prečo asi? Médiá však aj v tejto absurdnosti zavetrili svoju šancu a „venovali“ Sulíkovnu nezmyslu nebývalý priestor.
Za tejto situácie ani zostávajúce papierové hlavy (ba, na prekvapenie ani Matovič) nemohli zostať bokom „iniciatívy“ (nemôžu sa predsa nechať dobehnúť Sulíkovi) a začali sa v absurdnostiach predbiehať.

Tak sa navzájom rozkričali, že zabudli počúvať do akého hrozivého ticha sa ponorila „ulica“. Všimli si to však médiá a usilujú sa ako len vládzu rozhýbať aspoň akúsi podpornú „skupinku“ pomocou sociálnych sietí, tváriac sa pritom, že ide o skutočné aktivity skutočných ľudí. Z tohto mainstremového bludu však tých čo mu uverili vyvedie prvý seriózny prieskum verejnej mienky. Opozičné strany sa v ňom prepadnú opäť hlbšie do bezvýznamnosti. Potom azda papierové hlavy konečne pochopia, že ich aktivity namierené proti prezidentovi boli samovražedné. Žiaľ, škodia nimi aj Slovensku – na to by sme nemali zabudnúť.