johlu

Druhý program Českej televízie začal uvádzať dvanásťdielny seriál s názvom „Sbohem Československo“. Práve pred týždňom bola odvysielaná jeho prvá časť. V nej účinkovali niektorí českí a slovenskí protagonisti (aj „protagonisti“) už dvadsať rokov zašlých čias, aby najmä veci neznalých divákov doslova ohlupovali svojou „analýzou“ udalostí, ktoré viedli k vzniku samostatnej Slovenskej (i Českej) republiky.

Po odvysielaní prvého dielu seriálu by bolo asi priskoro prisudzovať jeho autorom akýkoľvek skrytý úmysel, no výber „slovenských“ protagonistov dosť jasne naznačuje čo majú za lubom. Pretože človek, ktorý inkriminovanú dobu nezažil – a to je celá dnešná mladá generácia- musel nadobudnúť dojem, že Československo zaniklo (a Slovensko vzniklo) vlastne proti vôli Slovákov, len „vinou“ Mečiara a hŕstky (pravdaže) slovenských (českí – tak káže čechoslovácka tradícia – neexistovali ani neexistujú) nacionalistov a akýchsi pohrobkov „fašistického“ režimu Slovenského štátu.

Že takáto interpretácia najnovších dejín Slovenska bude mať na národné povedomie a aj beztoho výrazne podvyživenú národnú hrdosť slovenskej mládeže veľmi negatívny dopad je zrejmé, napriek tomu nepochybujem, že toto „dielo“ ČT čoskoro zakúpi (a možno aj zadarmo dostane ) verejnoprávny hybrid na Slovensku, RTVS.

A naši intelektuáli, tak ako mlčia a dúchajú si svoje „boľačky“ , budú naďalej iba smutne mlčať. Im ani len na um nezišlo čosi také, ako vytvorila ČT , teda náš (ich) slovenský pohľad na veci a udalosti spred dvadsiatich rokov – a to je chyba ale aj dôkaz ich nedvižnosti. Neobstojí výhovorka, že to nik nechce, že by to nik nezaplatil – bolo treba a je treba sa o to pokúsiť a pokúšať. Pretože sa stane to, že mládež uverí táraninám rôznych „intelektuálov“, že národný štát (a teda aj národ) je relikt z 19. storočia, že pred dvadsiatimi rokmi už nemal opodstatnenie a pohyb, ktorý viedol k vzniku Slovenskej republiky, bol spiatočnícky, balkánsky, neeurópsky.

To nehovorili Česi, tí sa v súlade s režijným zámerom usilovali pôsobiť objektívne, byť nad vecou. Takto svojimi príznačne do úškľabku vykrivenými ústami perlili (nie všetci do jedného) slovenskí „herci“ učinkujúci v I. dieli seriálu, s obľubou sa tváriaci ako myslitelia div nie hodní Nobelovej ceny, intelektuáli. Ak dej seriálu bude gradovať, ako to u seriálov je pravidlom, možno už v dnešnom pokračovaní sa „dočkáme“ aj zopakovania dosiaľ nepotrestaného trestného činu hanobenia nášho národa. Pravda, opäť to bude len z úst „slovenského intelektuála“ – a možno aj toho istého, bývalého poslanca NR SR, ktorému, keď vidí slovenský znak, sa chce mu grcať – ktorý, ktovie prečo, zatiaľ ešte „nedostal príležitosť“.

Som skutočne zvedavý koho zo Slovenska tvorcovia seriálu v ďalších dieloch predstavia divákom. Obávam sa však, že to budú – ak nie iba, potom prevažne – Čechoslováci, ľudia s čecháčkovským komplexom, takí na ktorých sú ako šité na mieru slová českého filozofa V. Černého: “ …myslím zde na jejich nedovzdělanost omezeně zakrnělou úzkým domácím obzorem, ale cítící se přitom drze na výši jakýchkoliv světových a vůdčích úkolů, neboť je osobivá, závistivá a ctižádostivá. Ponech jí svobodné bezpečí a zvůli: stačí domýšlivě zmentorovat celý svět. …

Ano, takí sú slovenskí čecháčkovia a takých by nás českí čecháčkovia, (ktorých je, žiaľ, stále požehnane), chceli mať všetkých. Lenže náš národ je našťastie iný. A máme aj skutočných intelektuálov, žiaľ , väčšina z nich, ako som už písal, sa uzavrela celkom do seba. Nejdú, nechcú ísť, opäť s kožou na trh. Neprestali myslieť a tvoriť, no všetko nasvedčuje tomu, že myslia a tvoria iba „pre seba“ a lepšie časy. Nechcú sa verejne angažovať za národ a to je chyba, lebo bez ich osobného príkladu tie lepšie časy nikdy neprídu.

Napokon, iba ako post scriptum chcem dodať, že Československo bolo v istom okamžiku pre Slovákov možno aj vykúpením, no to neznamená, že by sa preto z nás mali stáť „fetišisti“. Slovenskí čecháčkovia sa totiž takto správajú. Sú ako človek, ktorý síce nosí nové topánky namiesto starých, ktorým odpadla podošva, no on pri každej slávnostnej príležitosti si ich opäť a opäť s hrdosťou obúva, a predvádza na verejnosti hovoriac: „hľaďte, ľudkovia, aké sú krásne“ – a diví sa a škrípe zubami, že sa mu ľudia smejú.