Čentéš, len čo zistil, že na Ústavnom súde SR by sa veci mohli pohnúť dopredu, vyrukoval s ďalšou námietkou na zaujatosť voči jeho osobe – tento krát predsedníčky US. Mohol by tento (vraj) docent – teda možno predpokladať, že je to muž s aspoň priemerným IQ – mať stokrát pravdu, no svojim arogantným domáhaním sa funkcie GP spôsobil, že som sa stal voči nemu zaujatým aj ja. A som presvedčený, že nielen ja.
Agentúry Focus a všelijakí dobre zarábajúci „Baránkovia“ robia rôzne prieskumy verejnej mienky, preto by nezaškodilo, keby sa občanov, voličov, opýtali, čo si dnes o Čentešovi, ako kandidátovi na funkciu GP, myslia. A čo si myslia o ňom ako o človekovi. Pretože, hoci mám toho prežité už skutočne dosť, takého chamtivca na funkciu si nepamätám – kam sa naňho hrabú takí (napr.) Dzurinda, či večný predseda HZDS.
Nemám mať prečo veľmi vysokú mienku o súčasnom prezidentovi SR, ani o jeho predchodcovi, tobôž o zaslúžilom „Mižú“, ktorý tento marazmus do slovenskej politiky spoluvniesol s J.Č, ( ten má ešte tú drzosť pokúšať sa kandidovať na úrad prezidenta SR ), no to, čo stvára prokurátor, docent Čentéš, je prosto s ničím neporovnateľné. Na toľkú drzosť je každá stupnica nedostačujúca.
Tento človek iste vie (pri jeho vzdelaní), že svojim počínaním traumatizuje celú slovenskú spoločnosť, iste vie, že nie je a nikdy nebol v práve, iste vie, že už si nikdy nezíska dôveru národa (hoci i ja som mu spočiatku veril) – a predsa je mu to všetko, vulgárne povedané u … Ide si za svojim pofidérnym cieľom (?) s bezmedznou drzosťou. Čo s ním? Kto alebo čo ho zastaví?