Po dlhšom čase predniesol Fico prejav s ktorým možno do bodky súhlasiť. Nnielen preto čo povedal, ale najmä preto čo na jeho prejav povedali tí druhí.
Stalo sa to na pôde Matice slovenskej, ktorá je dlhodobo tŕňom v oku rôznym „skrášľovacím“ spolkom uhorskej štátnej mŕtvoly, presnejšie Apponyiho ídeji zhrnutých do jediného výroku: Tót ném émber .
Títo páni a dámy, samí to slušní ľudia –ako o sebe nezabudnú zdôrazňovať – sa zgrupujú tam, kde ich očakávame a sme na nich pripravení, ale aj v rôznych mimovládnych organizáciách, kde sú doslova futrovaní zahraničnými „sponzormi“. Žijú si ako prasce v žite a stále majú málo, vyžadujú a aj dostávajú príspevky aj od štátu, ktorý nechceli a proti ktorému aj teraz kujú všakovaké pikle. Maticu nemôžu ani cítiť.
Odhliadnúc od toho, že k ideálu za Markuša mala naša Matica čoraz ďalej a aj dnes, za Tkáča má veľmi ďaleko, nesmieme na jej poslanie, rezignovať. Preto je dobre, že Fico si pre ňu našiel čas a navštívil ju. No najmä, že povedal aj za nás to, čo väčšina Slovákov a aj mnoho objektívnych príslušníkov národnostných menšín cíti: Národnostné menšiny sú na Slovensku doma, Slováci sa k nim správajú ako spolubratom a Slovensko je ich vlasť. Preto im vláda venuje veľkú (myslím, že až prehnanú) pozornosť a garantuje ich práva aj ich pozitívne „diskriminuje“. Menšiny by však mali Slovensko rovnako pozitívne vnímať a viac sa usilovať pôsobiť štátotvorne.
Ako na túto veľmi zmierlivú zmienku o tom, že menšiny by si mali uvedomiť, že majú nielen (nad)práva, ale aj isté povinnosti reagoval Beréni z SMK ? Div, že nepohrozil, že sa pôjde sťažovať do Štrasburgu! A nosný prvok Mostu vo vláde SR Nagy? Vraj Fico hovoril v rozpore s programovým vyhlásením vlády! Teda, premiér slovenskej vlády, ak nechce hovoriť v rozpore s programovým vyhlásením svojej vlády, nemal by sa za žiadnych okolností vyjadriť pozitívne o MS a tobôž čo i len slovkom kritický o menšinách! Taká je logika zmocnenca vlády pre menšiny aj zmocnenca vlády pre „rómsku komunitu“. A pravdaže tiežhistoričky Zavackej a vari všetkých printových médií vychádzajúcich na Slovensku.
To sme to dopracovali! Dokonca okamžite zaúradoval aj akýsi odroň z EÚ ( informovali a či strašili?) „mienkotvorné médiá“ – vraj Ficovi odkázal, aby nechal menšiny na pokoji, lebo…
Opozícia by si v takomto prípade mala zachovať aspoň zdanie vlastenectva a – pre tento prípad – zastať sa vlády a jej predsedu. Lenže, ona ukázala opäť svoju pravú, jánusovskú tvár. Ak by mala v čomsi s Ficom súhlasiť, to radšej nech Slovensko padne …- hoci aj zapadne, keď práve oni nie sú pri válove!
Aj tento najnovší prípad nám ukazuje, aké prezieravé bolo inštalovať na hradnom nádvorí sochu kráľa Svätopluka a prečo bola a stále je tŕňom v oku všetkým tým Berémyim, Zavackým, Sulíkom, ale aj farizejom z KDH a „bezdomovcom“ z médií. A tiež prečo chcú rôzni „skrášľovači“ premiestniť súsošie s Ľ. Štúrom z vari najfrekventovanejšieho miesta v Bratislave.
Celkom na záver pre menej chápavých diskutérov (provokatéri budú rýpať tak či tak): Pri pohľade, či len spomienke na Svätopluka by sme si mali spomenúť na legendu o jeho „troch prútoch“ a pri spomienke, či pohľade na Ľ. Štúra by sme sa mali zamyslieť či si ho ešte zaslúžime. Veď, kto je dnes schopný sebaobetovania sa pre národ, dať sa do služieb (dobrého) ducha. Hoci to má nesporne trvalejšiu hodnotu, ako akokoľvek vypasené „zlaté teľa“.