Stalo sa čo sa stáť malo už dávno. Z GP „unikli“ zápisy výpovedí našich „ctených“ poslancov NR SR o tom, ako im prikázali ich lídri označiť volebné lístky a takto z tajnej voľby urobiť verejnú. Že v tomto prípade išlo o voľbu GP je nepodstatné, podstatné je toto protiústavné konanie predsedov politických strán SDKÚ, KDH, MOST-u, SaS a osobitne vtedajšej predsedníčky vlády, Radičovej. Pretože skutok, ktorý sa stal, ak ho domyslíme do dôsledkov, nemožno kvalifikovať inak, ako dokonaný ústavný puč predsedov spomínaných polit. strán, ktorý vykonali ich vtedajší poslanci – tí, ktorí sa príkazu svojich šéfov podriadili. Viac k tomu niet čo dodať – iba nástojiť na spravodlivom súde páchateľov a ich potrestaní v zmysle platného Trestného zákona a ústavy SR.
To by mali žiadať médiá, nič iné. Ibaže tie sú „iného názoru“, chcú iba zistiť zdroj úniku „informácií“ a tento potrestať. A toto žiadajú tie isté médiá (a v ich pozadí tí istí ľudia), ktoré pri podobnom úniku informácií „za Mečiara“ robili z informátora(ov) hrdinu(ov).
Ako to, že vtedy vec hodnotili tak a dnes opačne? Ako to, že dnes hodnotia celkom opačne vynášanie tajných skutočností (a ich fabulovanie! ) z prostredia cirkvi? Na týchto prípadoch vidíme nad slnko jasnejšie, že pravda (a spravodlivosť) je pre naše médiá iba zbytočný fetiš. Napriek tomu tieto médiá čítame a sledujeme, ale neodsudzujeme (napr. ich bojkotom). A to je doslova hrozné, pretože to svedčí o mravnom nihilizme celej spoločnosti. Inak by si nemohli dovoliť (dlhodobo) stavať veci z nôh na hlavu.
Ešte znepokojujúcejšie je to, čo v tejto situácii urobil R. Fico. Pretože neurobil (a ani sa nechystá urobiť) NIČ. Ako povedal na svojej tlač. konferencii, chce, aby opoziční lídri, iniciátori a vykonávatelia protiústavného puču, zmĺkli a „dali pokoj prezidentovi“. To mu stačí, žiadna požiadavka, apel, na dôsledné došetrenie prípadu a vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnym osobám. Nič také z jeho úst nezaznelo, iba „mlčte a všetko bude O.K.“, odkázal pučistom. Zrejme v duchu príslovia „čo sme si, to sme si – patríme predsa do jedného vreca“. To je jeho boj proti korupcii a klientelizmu. V takomto „právnom prostredí“ sa ti ktorí nabrali odvahu a vypovedali na GP pravdu, musia báť o svoj ďalší osud.
Občania, hoci ešte mlčia, chcú čosi iné. V „kotle nálady“ spoločnosti je dlhodobo pretlak a je iba otázkou času, kedy nekontrolovane vybuchne. Ukázali to jasne už vlani protigorilie protesty (bez ohľadu na to, kto ich vtedy režíroval a za akým účelom). Áno, na Slovensku chceme morálnu politiku – takú, ktorá bude skutočnou službou ľudu, nie službou zlodejom a podvodníkom. Dosť bolo kriváctva ľavicového i pravicového, dosť bolo darebákov skrývajúcich sa za kresťanstvo, či za pracujúci ľud. Bezcharakterní gauneri nás doviedli až na hranu priepasti, ďalej už s nimi ísť nemôžeme a nechceme.
Spravodlivosť musí mať dosah na každého, najmä však na poslancov najvyššieho zákonodarného zboru a politikov – to by malo byť pre každého verejného činiteľa zrejmou axiómou. Národ sa už nenechá opíjať peknými rečami a žiada od vlády jasné posolstvo. Už nie reči, len rozhodný čin nás môže presvedčiť, že chce a vládze presadiť do politického života pravdu a spravodlivosť. Nie potom, ale hneď teraz, pán premiér! Máte na to dosť hlasov v NR SR, aby sa konečne mohlo začať merať rovnakým metrom každému, vrátane politikov. Ak nie, ak budete ďalej vajatať, verte, politický neprežijete ani tento rok. Bulharsko dnešných dní by malo byť pre vás dostatočnou výstrahou.