Televízie, počnúc TA3 a končiac Markízou nám dnes opäť ponúkli desivý obraz súčasnej opozície.
Nemám ani najmenší úmysel znevažovať  Freša, či Kaníka, Paludu alebo Wienk-ovú,
hoci mám na nich, samozrejme, svoj názor. No ich celkový obraz v pred- a popoludňajších
politických reláciách spomínaných televízií bol skutočne žalostný. Neponúkli divákovi žiadne argumenty

a ich chabé pokusy o demagógiu, k tomu veľmi priehľadnú, si zaslúžia divácke zásadné odmietnutie.

Kdesi sa písalo, že Frešo je vraj šaman. Nuž, ak je, tak iba veľmi úbohý, až mi ho je ľúto.

Ten človek sa nevie pozrieť svojmu oponentovi,ale ani moderátorke relácie priamo do očí. Mal k tomu

k dispozícii celé dve hodiny a nedokázal to ani raz. Odhliadnuc od jeho argumentačnej vyprázdnenosti,
ani jeho monotónny hlasový prejav, tobôž jeho neúprimný pohľad  jeho SDKÚ veru hlasy neprinesú.

Zhrnuté a podčiarknuté – chabý šamaj a ešte slabší politik.

Kaník je dávno opotrebovaný, ľuďmi x-krát zavrhnutý politik,takže ani zďaleka nie rétorický lúmen

Kažimír ho celkom výstižne charakterizoval slovami: „vy môžete celkom pokojne vypiť ten
elixír smrti – vám neublíži“,   s narážkou na skutočnosť, že už toľko krát ho voliči z politiky vykázali

(prejavili mu nedôveru) a on sa vždy bez štipky hanby, nehovoriac už o pokore, vrátil.

Ak teda išlo o kompromitáciu SDKÚ, nemohli si televízie vybrať lepšie. Ak ale išlo o pokus o serióznu

vládno-opozičnú debatu pred zrakmi verejnosti, potom sa páni opozičníci mali pánov Fica, Kaliňáka aj
Kažimíra opýtať, či vedia o tom akú personálnu politiku uskutočňuje ich SMER napr.na úrovni okresov.

Či je správne obsadzovať funkcie prednostov úradov (ale aj ostatných štátnych inštitúcií) podľa zásady

čím neskúsenejší,nekvalifikovanejší, tým lepší?  Je to otrasné, ale deje sa to tak. To by ale o

prebiehajúcich praktikách vládnej strany museli Frešo a Kaník čosi vedieť a aby sa to dozvedeli, museli

by z Bratislavy ísť do terénu. To sa však pánom opozičným lídrom a lídrikom nechce, oni si zvykli na

pohodlie a teplo svojich kancelárii a na to, že vnútrostranícky úspech prináša len vnútrostranícka intriga

a nie reálna schopnosť stranu viesť.

O alianciách „Wienk & Nechala“ je škoda sa zmieňovať.  Namiesto aby nastavili krivé zrkadlo opozícii

a tak ju donútili na sebe začať pracovať, trepú rovnaké alebo ešte priehľadnejšie nezmysly ako

spomínaní „lídri“.

Bol to dnes opäť vskutku strastiplný, desivý, pohľad na lídrovský výkvet „širokej opozície“, na ich

nekompetentnosť, myšlienkovú plytkosť a lenivosť.  A pritom boli také témy na prepotrebnú, účinnú
kritiku toho, čo sa v réžii SMERU na Slovensku už niekoľko mesiacov deje.