Čo sú to za demokrati!

30. januára 2013, jozefh, Nezaradené

Čo sú to za demokrati, keď odmietajú prijať výsledok demokratických volieb? M. Zeman je, nesporne, český šovinista. V minulosti to už veľa krát preukázal, len si spomeňte na jeho vystupovanie v Národnom zhromaždení ČSSR, keď sa rokovalo o novom názve federácie. Takže, nie som jeho fanúšik. Ale, ak si ho už Česi riadne zvolili za svojho prezidenta, mala by sa s tým zmieriť aj ich „elita národa“ a nie zakladať pomocou fejsbuku akúsi iniciatívu „Zeman nie je mojim prezidentom“.

Takéto aktivity sú zjavne v rozpore so všeobecne platnými demokratickými princípmi, od ktorých sa odvíja riadne fungovanie demokratického štátu, sú anarchistickej, násilnej povahy a preto sú každou skutočne demokratickou spoločnosťou zavrhnutia hodné. A to aj vtedy, keď na ich čele sa vytŕčajú V. Čáslavská, „Kolja“, atď. a v ich pozadí tróni hoci aj „kníže“.

Čo nás je po Čechoch, poviete si, lenže podobné aktivity sa uplatňujú aj voči prezidentovi SR. Už som to napísal, nemám Gašparoviča rád, ale bol riadne zvolený a preto ho ako prezidenta SR plne rešpektujem. Ostatne, objektívne vzaté, z doterajších troch je najlepší. Nie je nacionalista, tobôž šovinista, k vláde, aj keď bola pravicová, sa správal korektne a nezneužíval voči nej svoje prezidentské právomoci.

Aj jeho postoj k voľbe a (ne)vymenovaniu Čenteša za GP je vysoko morálny (preto je nepodstatné či aj osobne zaujatý). Či je v rozpore s ústavou, to nám povie až US, o ktorom tiež môžeme pochybovať- ako z hľadiska objektivity, tak odbornosti- no musíme jeho uznesenia (vždy) rešpektovať (a nie vedome obchádzať – však p. Sulík?!), ak chceme žiť v demokracii a nie v anarchii.

Skutočnosť na Slovensku je však taká, že opozícia, ktorá varí z vody, sa pokúša práve o anarchiu politického života a permanentne od marca m.r. rozoštváva ľudí. Zneužíva k tomu práve „kultúrnu obec“ , ak za takú považujeme (ani nie „skupinku“) niektorých spisovateľov(?) , hercov a novinárov, nedonosených, či prepitých analytikov a treťosektorových príživníkov, za peniaze schopných vari „šetkého“.

Že nie? Kauza „poľovačka“: Ukázalo sa – potvrdil to aj opozičný Lipšic – že prezident v kritický deň sedel v Limbachu a nepoľoval. Ospravedlnia sa mu teraz tí, ktorí ho falošne obvinili z vraždy a jej konšpiratívneho ututlania pred ústavnými orgánmi a občanmi? Koľkí ste len tu, na blogu tvrdili, že ste boli pri tom? Nehanbíte sa za to klamstvo? Máte dosť charakteru priznať sa, že ste boli manipulovaní a poprosiť nevinného (ale aj tých, ktorých ste svojou lžou vy manipulovali) o prepáčenie? Lebo aj o tom je demokracia. Nielen o schopnosti uznať právo väčšiny, je súčasne aj o morálke spoločnosti, jej každého jedinca, o fair-play vzťahoch medzi ľuďmi (však Zuzana Sereš).

Demokracia je však aj o schopnosti ospravedlnenie prijať a byť veľkorysý k oponentovi, či protivníkovi (ako je to, žiaľ, v našom prípade) – hoci v demokracii by nik nikomu nemal byť protivníkom, ale iba a len oponentom.

Skúsme sa začať navzájom kultivovať – a bude sa nám všetkým hneď lepšie žiť.