Keď opozícia nevie čo robiť

9. januára 2013, jozefh, Nezaradené

Prípad Čenteš ukazuje nad slnko jasnejšie situáciu v akej sa súčasná opozícia nachádza. Je trápna, bezvýchodisková. Skutočne, „papierové hlavy“ nemajú tému a tak, aby upútali „obecenstvo“ pustili sa do boja proti prezidentovi.

Nemám o ňom valnú mienku, no tento krát mu dávam za pravdu. Po lopate vysvetlil, prečo Čenteša nevymenuje a nestranný, nezaujatý občan mu dáva za pravdu. Čenteš, totiž aj svojimi ostatnými vyjadreniami a obťažovaním Ústavného súdu prejavil, ako nedôstojne, až nehanebne baží po funkcii generálneho prokurátora. Kvôli svojej kariére celkom zjavne využíva aj nekalé praktiky politických strán. Je teda jasne politický zaujatý, ergo nemôže byť nestranný, čo je základný predpoklad pre funkciu prokurátora. Z ľudského hľadiska sa prejavuje ako charakterovo chybný s až chorobnou túžbou po kariére. Kam sa to trtoší naňho taký Trnka, ktorý sa však ako GP tieždiskvalifikoval. Takže je zrejmé, že pomôže len nová voľba a kandidátom by mal byť skutočne slušný človek, ktorý aspoň 10 rokov v praxi dokazuje svoju politickú neutralitu.

Mimochodom, Čenteša na post akéhokoľvek prokurátora, nieto generálneho, diskvalifikuje už to, že sa nedištancoval od podpory, ktorú mu v týchto dňoch verejne deklarujú takí politickí skrachovanci, akými sú napr. Kusý, či najväčší krikľúň v tejto kauze, Sulík, verejnosti známy ako parlamentný spolupracovník políciou sledovaných „závadových osôb“ .

Opozícia jednoducho nevie čo so sebou. Vlastne, nevedia to jej lídri, „papierové hlavy“. Ľudia, ktorí cítia opozične, by aj vedeli, ale komu poradiť? Na pravej strane je pusto, ľudoprázdno a bezútešne, keď sa odvažuje opäť havkať aj Dzurinda, ktorý by mal byť na večné veky zalezený kdesi hlboko v spišských vrchoch a nie sedieť v slovenskom parlamente.

Takýto stav je však veľmi zlý aj pre Fica. Jeho „barani“ totiž strácajú akúkoľvek ostražitosť, či zmysel pre mieru a sú deň odo dňa arogantnejší. Veď kto im čo môže? – myslia si a majú pravdu. Fico predsa nemôže zostať ako „kúl v plote“ a tak mu nezostáva iné, iba ich prosiť a prosiť, aby boli opatrní, z čoho si oni (pri ich IQ) veru nič nerobia. Za všetky jeden príklad – zjavne pofidérny nákup lietadiel a arogantná sebaistota ministra, že sa mu kvôli tomu nemôže nič stáť. Ficovi „barani“ sú čoraz lenivejší v práci pre štát, no každým dňom viac pracujú pre seba. A tak aj kauza Gorila „úspešne“ zaspala a jej aktéri zasa úspešne plienia naďalej Slovensko .

Dokedy, za danej situácie, môže občan vydržať „sociálny zmier“? Veru, už nie veľmi dlho, hoci chaos, sociálne nepokoje, nám tiež neprospejú. Zreje teda situácia opäť k štátnemu prevratu? Fico by mal o tom vážne premýšľať a začať konať. Nie v prospech donorov SMER-u, ani v prospech svojich „baranov“, ale v prospech právneho štátu a jeho občanov – kým nie je neskoro. Útek od zodpovednosti (pod akoukoľvek zámienkou) nie je východiskom, tobôž riešením.