Na jar tohto, končiaceho sa roku, sme si vo voľbách zvolili nový SMER politiky. Po deviatich mesiacoch, žiaľ, musím s väčšinou obyvateľov Slovenska konštatovať, že nás, občanov, zasa raz obalamutili. Nejde totiž o žiaden nový smer, iba ak o nové tváre, no o staré praktiky. Situácia dnes vyzerá horšie ako pred rokom a takmer tragický.
Že nie? Nuž zamyslime sa nad dnešnou realitou. Kauza gorila sa nepohla z miesta a pribudli k nej nové (Trnka, Mokys,atď.). Ani dnes sa nerieší nič, ani tzv. malá kriminalita, (na obci, súdoch, polícii) , veď ani taká triviálna vec, ako spor Dobrovodský versus tzv. neprispôsobiví, sa nepohla z miesta – ak nerátame zákrok policajtov proti pokojne protestujúcim občanom už za súčasnej vlády (na čí podnet asi?).
Pribudlo nezamestnaných, nuž niet sa čo veľmi čudovať, že ubudlo mŕtvych na našich cestách. Mnoho ľudí totiž prišlo nielen o autá, ale aj o strechu nad hlavou. To všetko v rámci riadne pokriveného práva, že „väčšia kopa si pýta viac“. Už nič sa v ňom, pravdaže, nehovorí o tom, že – ten, kto nemá nič, nech aj skape – žiaľ, aj podľa tých, ktorí sa držia (zatiaľ, dočasne) nad vodou. Proti mafii majetných, skrátka, nič nespravíme (aspoň zatiaľ). Také je naše súčasné „demokratické právo“. Hlavne, že cca 700 sudcov si pýta od štátu x tisíc euro ako „nemajetkovú ujmu“ a borec Borec hovorí, že im rozumie.
Štrajkovať t.r. začali lekári a učitelia – vraj v prvom rade nie za vyššie platy. Títo ľudia boli a mali by byť v očiach občanov etalónmi morálky. Napriek tomu nechali (poniektorí) napospas pacientov , resp. žiakov a takmer nik ich za to neodsúdil – naše právo-neprávo, tobôž. Tak hlboko sme od r. 1989 klesli. Chystali sa štrajkovať aj železničiari a štátni zamestnanci, asi tiež „nie“ za vyššie platy (ale z tzv. vyššieho princípu“. Pridali by sme sa aj my ostatní, ešte pracujúci, keby sme sa nebáli, že v súkromných firmách prídeme aj o tú otrockú prácu, ktorú musíme vykonávať za žobrácku almužnu. Prosto, my ostatní, „šedá (bezfarebná) väčšina“ sa bojíme – o holú existenciu – preto sme ticho. Takto, mĺkvo, neradostne, sa končí na Slovensku rok 2012. Smutnejšie ako v Grécku.
Z letargie nás mala prebrať kauza „Bezák“ a nasmerovať „iným smerom“. No, v tomto prípade, ani tá nezabrala podľa predstáv jej režisérov. Národ zasa očakával, že ho povzbudí aspoň ten, do rúk ktorého vložil svoj údel, premiér Fico – no on je zrejme našim najväčším (národným) sklamaním. Čo sa to stalo z tohto, vitálneho a razantného politika s vodcovskými ambíciami po prevzatí premiérskeho kresla od Radičovej ? Ufňukanec, plačka, ktorá nedokáže dať ľuďom ani byľku pozitívneho očakávania, nádeje, že môže byť aj lepšie. Akoby ani nechápal, že tu nejde o vážnosť situácie, ale o vážnosť očakávaní – ak také sú, potom aj situácia sa v spoločnosti môže zmeniť k lepšiemu, no ak nie sú, aj dobré smeruje len k horšiemu. A čo robí on? Národ nepovzbudí, stále ho iba straší, že všetko bude len horšie. Takýto premiér, to je hotová katastrofa pre národ.
Pretože podnikatelia , ktorí mali investičné, či zamestnávateľské zámery do r. 2013, vďaka jeho pesimizmu ich prehodnotili v negatívnom smere – predsa premiér musí byť lepšie informovaný , či nie? Fico svojimi prejavmi spôsobil to, že zamestnávatelia namiesto prijímania nových zamestnancov prepúšťajú, namiesto nových investícií umŕtvujú aj tie rozbehnuté, namiesto platenia daní (aby mali čistý štít do budúcnosti) hľadajú cestičky, ako ich „uliať“ na bezpečnejšie teritórium a tam sa etablovať . Taká je, žiaľ, situácia Slovenska na prahu roka 2013. Otázka znie, je premiér taký hlúpy, alebo to robí zámerne? (O „pravici“ sa nezmieňujem vôbec, je taká úbohá, žeza to nestojí.)
Čo teda Slovensku do nového roku, okrem pokoja a mieru vo svete, zdravia a rodinnej pohody pre každého jeho občana – nás a naše rodiny – želať? Azda iba toto:
1. Aby lekári, učitelia a všetci potenciálni štrajkujúci „za lepšie podmienky“ sa zamerali predovšetkým na doriešenie káuz typu „Gorila“ – tam sú ukryté zdroje na splnenie ich požiadaviek,
2. Aby sme sa my ostatní nebáli s odvahou a do dôsledkov bojovať za naše ľudské práva,
3. Aby sme už nikdy, v žiadnych voľbách, nenaleteli žiadnym „predavačom dažďa“,
4. Aby sme sa prestali báť „goríl“, nech sú kdekoľvek, na hocijakej „pozícii“, pretože všetky sú smrteľné ako my, no vďaka svojmu nakradenému majetku oveľa bezmocnejšie, ako si myslíme,
5. Aby sme boli všetci, celý národ, múdrejší, sebavedomejší, odvážnejší v hľadaní pravdy, vytrvalejší v jej obhajobe, odhodlanejší v jej obrane. Chceli sme slobodu, dostali sme ju od Boha, nuž robme tak, aby sme si ju zaslúžili a nepremrhali . Aby sme mrákavy, ktoré sa nad Slovensko opäť sťahujú, bezpečne odohnali.
Napriek chmúrnym vyhliadkam, želám Ti „PF Slovensko 2013“. Verím, že to bude skutočne Tvoj, náš, šťastný rok.