O platoch ešte raz – možno naposledy

6. decembra 2012, jozefh, Nezaradené

Učiteľom nestačí ani 7,5 %-né zvýšenie platov, hoci iní budú mať o 5% menej a tak sa hotujú štrajkovať ďalej. Chcú 1,3 násobok priemerného platu – tí odvážnejší chcú taký nástupný plat. Vraj všade naokolo … najmä v Rakúsku majú nepomerne viac. Lekári a zdravotné sestry chcú tiež viac, veď v takej Angili, či v Nemecku majú lekári aj sestry oveľa viac ako u nás. Policajti, aj bachári, hasiči, profesionálni vojaci a aj štátni úradníci – najmä sudcovia, prokurátori, notári aj advokáti , zarábajú oveľa , oveľa viac, nuž prečo by sa tí naši mali uskromňovať? Všetci chcú dorovnať – veď majú rovnaké žalúdky aj vzdelanie , no nie?

Akosi však tí naši vysokovzdelaní odborníci a najmä „odborníci“ s diplomom získaným vďaka oteckovi boľševikovi a rôznym tlačenkám, zabúdajú, že sú súčasťou slovenskej spoločnosti, kde priemerný dôchodok je takmer desaťnásobne nižší ako ten v Nemecku, že nemecký, britský, francúzsky poľnohospodár má tiež desaťkrát viac ako ten náš slovenský, ktorý nielen v záujme vlastného prežitia, ale aj v ich záujme musí žiť a pracovať doslova v otrockých podmienkach. Zabúdajú naši milí vyššie menovaní aj na robotníkov, šičky z Vranova ale aj z iných kútov Slovenska, že oni musia byť spokojní s hlboko podpriemerným platom na hony vzdialeným úrovni svojich nemeckých, rakúskych aj gréckych kolegov. Alebo nie? (výpočet nie je, pravdaže, ani zďaleka úplný).

Nuž, poďme teda štrajkovať všetci. Všetci máme dôvod byť nespokojní a všetci máme ústavné právo štrajkovať. Nad morálnym právom chcieť nepomerne viac, ako má druhý, napr. sused, ktorý celý život ťažko pracoval v bani, alebo dôchodca, náš bývalý pán profesor, nad tým sa zbytočne nezamýšľajme, „to všetko vodnes čas“, spieva sa v jednej českej pesničke. Odniesol čas aj náš zdravý úsudok, naše kresťanské, či ak chcete (páni ateisti) sociálne cítenie, náš zmysel pre zodpovednosť voči sebe aj nášmu potomstvu?

Komu sa to necháme, páni učitelia, lekári, zdravotné sestry manipulovať! Zamyslíme sa nad tým, čo za ľudia nás to vedú, akú majú za sebou minulosť, životnú skúsenosť, v akom prostredí vyrástli. Sú hodní našej dôvery?

Slovensko bolo vždy bité osudom, no najmä „priateľmi“. Prežili sme preto, že sme si tiež vždy vedeli uvážiť, čo je možné a čo nie – a podľa toho sme konali. Prirodzene, učitelia, sestričky aj lekári by si zaslúžili viac ako majú. Rovnako tak by si zaslúžili viac aj naši poľnohospodári, robotníci, dôchodcovia, atď. Lenže, kde na to vziať? Potrebný kapitál vláda nemá , ten majú naše „gorily“. Preto nie proti vláde, ale proti nim by sme mali zamerať naše iniciatívy. A povzbudzovať vládu, aby proti nim začala účinne konať.

Gorily sa našich protestov boja ako čert kríža, preto v pozadí protestov proti vláde sú práve oni – aby odviedli od seba pozornosť . A ako vidieť, vďaka našej naivite, darí sa im to. Čo s tým urobíme?

P.S. V diskusnom fóre sa celkom iste opäť ozvú tzv. trafené husi. Tak ako naposledy istý milan, alebo lado. Lenže napísané nie je o vás, moji milí, mýlite sa, píšem o Slovensku, o systéme tzv. „korporatívneho“ kapitalizmu. No aj ten je na hony vzdialený našej dnešnej neľudskej realite.

P.P.S. Práve som sa dozvedel, že „žilinskí“ lekári dávajú hromadné výpovede. Na to je jediná adekvatná odpoveď štátu – zobrať im doživotne licencie vykonávať svoje „povolanie“ v SR. (Lekár je povinný poskytnúť prvú pomoc – oni ju de facto odmietli.) Takýto nátlak na štátnu moc je neakceptovateľný!