Médiá nedávno priniesli správu, že bankový sektor na Slovensku zamestnáva 20 tisíc ľudí. Hrozné číslo – pretože predstavuje, v tom lepšom prípade, dvadsať tisíc príživníkov, ktorí nikdy nič nevyprodukujú a žijú svoj život na úkor cca 2 miliónov ľudí, ktorí na Slovensku tvoria hodnoty. A pretože vláda sa usiluje o tzv. bezhotovostné platby (zatiaľ nad 5 tis.€ ), faktický nás núti k tomu, aby sme touto dvadsaťtisícovou armádou darmožráčov boli okrádaní. Áno, okrádaní, pretože sme prinútení platiť kadejaké poplatky, ktoré si oni vymyslia, no ich nik nedonúti zvýšiť úroky na úroveň, ktorá by zaručovala aspoň minimálne, napr. 1%-né zhodnotenie našich vkladov. Vláda sa správa dokonca tak nehumánne, že (vraj) kvôli zníženiu nákladov, nepriamo núti aj dôchodcov, aby si nechali svoje dôchodky doručovať na účet do niektorej z bánk.
Prirodzene, banky sú pre hospodársky život štátu a jeho obyvateľov potrebné. Je však známe už dávno pred Marxom, že súkromné banky vlastne parazitujú na hospodárstve štátu, preto boli vždy prvé, ktoré sa zoštátňovali. Iba na Slovensku to bolo inak. U nás sa banky privatizovali – vďaka Dzurindovi a Miklošovi – a vďaka týmto politickým skrachovancom ich privatizovali výlučne zahraniční vlastníci. Ešte sme im ich aj oddlžili a podvedení občania, tzv. slušní ľudia, pri tom ešte kričali Dzurindovi „to je ono“! Toto bola 100%-ná vlastizrada, lenže my nie sme ovce, ale zato takí „barani“, že dodnes sme sa s uvedenými (aj inými) vlastizradcami neporátali. Vlastne ani nemôžeme, pretože tento paragraf si sami z trestného zákona vypustili. Čo teda môžeme robiť, ako sa máme brániť?
1. Mali by sme privítať pripravované (?) nariadenie vlády o tom, že všetky finančné transakcie v štátnom sektore musia byť vykonávané prostredníctvom Štátnej pokladnice – ešte ju však treba vytvoriť a aká je skutočná snaha ísť touto cestou? Už Mečiarova vláda v r. 1996 robila v tomto smere konkrétne prípravné kroky – do dnešného dňa sme sa ďalej nedostali.
2. Premiér Fico sa zastrájal (vlastne chválil), že jeho vláda vytvorí podmienky pre vznik čisto slovenskej banky – jedna by nám bohato stačila. Takýto krok by mal však za následok prenos aktív (najmä obyvateľstva) do tejto banky a to tie zahraničné, ktorých je vari viac ako tucet, nechcú dopustiť. A tak, pán premiér, hoci nemá ani na platy učiteľov, mlčí – o NAŠEJ banke už nehovorí. Ako sa zdá, radšej sa bude biť s vlastnými, radšej riskuje sociálny zmier, akoby si mal pohnevať rakúsky, nemecký, francúzsky, český, či hoci aj maďarský kapitál. Lenže inej cesty, vážený pán premiér, niet. Buď, alebo!
Živíme celkom zbytočne dvadsaťtisícovú armádu vzdelaných darmožráčov a ešte ich nadpriemerne platíme. Vyštudovali za naše peniaze, aby slúžili, v záujme vlastného prežitia, cudzím pánom. Sú to naše deti a my sme (podaktorí) radi, že sa „vyšvihli“, že sa majú dobre. Tušíme síce za akú cenu, no nechceme si priznať, že tá cena je privysoká, že je nedôstojná statočného človeka, že sú iba úbohými sluhami a vykonávateľmi cudzej vôle – parazit je parazitom, sluha sluhom, hoci aj v peknom obleku – , že ich „úspech“ je nedôstojný, neprijateľný pre kresťanský založeného človeka. Napriek tomu, nič pre to, aby sa situácia zmenila, nerobíme.
A je to také jednoduché – vyberme my, občania, z bánk všetky naše úspory, zrušme naše účty! Vieme predsa hospodáriť s peniazmi aj sami, na to banky nepotrebujeme. Nech podnikajú len s peniazmi svojich spriaznencov, (aj našich, slovenských) goríl. Ukáže sa kto z koho. A možno Fico dostane odvahu a jednu našú slovenskú, neúžernícku banku, či sporiteľňu, založí. Vo výsledku by to bolo viac a stálo menej, ako prechod na jedinú zdravotnú poisťovňu. A bolo by z toho aj na platy učiteľov.
P.S. Očakávam, že na môj článok budú reagovať aj „trafené husi“ – ako vždy demagógiou alebo úplnými nezmyslami. Tak ako istý Milan.