Bubáci, napadlo mi nevdojak pri sledovaní televíznej debaty premiéra Fica s Frešom. Tí dvaja skutočne vedia dodať ľuďom optimizmus do ťažkých dní, kam sa hrabe taký Dzurinda, ten sa vždy „nádejál“. A propagoval vieru v krajšie zajtrajšky, a pocit, že žijeme v šťastnej dobe – len čo je pravda. No títo ako ozajstní lídri, opravdiví štátnici? Ani náhodou – ak nemajú akýsi skrytý úmysel. A veruže majú!
Celá ich hodinová debata nebola o ničom inom, len o tom, že je zle a že bude ešte horšie. A preto, aby nenastala úplná katastrofa, koniec sveta – od toho sú tu oni, záchrancovia. A, pravdaže, Európska únia. Stačí len maličkosť, odovzdať jej , akýmsi Barossom, Von Rumpoyom a tisícom ich bezmenných a „bezzodpovedných“ poskokov, byrokratov, zvyšky našej suverenity!
O tom nás oni dvaja – Fico s Frešom, podprahovo presviedčali, vlastne garantujú (im) , že to urobia za nás aj bez nášho splnomocnenia, bez referenda.
Má skutočne reálny základ ich strašenie, že krach € by znamenal pre nás katastrofu? Nefandím vonkoncom Sulíkovi, ale som presvedčený, že nie. Pozrime sa reálne, čo by sa vlastne stalo, keby euro ako mena krachlo, keby štáty eurozóny zostali členmi EÚ a vrátili k svojim pôvodným národným menám.
1. Klesol by rapídne počet škodlivej, cudzopasnej, byrokracie najmä v rámci EÚ ale aj v nezanedbateľnej miere v členských štátoch. (odhadujem, že len na Slovensku by z tohto dôvodu pribudlo cca 10 tis. nezamestnaných – za čo buď Bohu a takémuto rozhodnutiu vďaka.
2. Znovu zavedenie národných mien by malo reálne náklady, ktoré by však boli „zanedbateľné“ v porovnaní s automatickým zvýšením zodpovednosti za rozpočtové hospodárenie vo všetkých členských štátov a z toho vyplývajúci nárast konkurencie schopnosti EÚ. Odišli by preto vari Volkswagen, Peugeot, či Samsung kamsi inde? A kde, prosím vás? Kde inde mimo Slovenska sa nájde taka vzdelaná a pritom otrocky poslušná a za almužnu doslova slúžiaca (nie pracujúca) pracovná sila?
3. Nemáme sa prečo obávať ani menovej reformy. Prišli by pri nej o peniaze len tí, čo ich majú – jednotlivci, nie štáty. Malo by byť aj pre politikov celkom pochopiteľné, že by sa týkala len boháčov a superboháčov. Po slovensky povedané, goríl a supergoríl – a nebolo by, povedané s nadsádzkou, potrebné draho platiť početný vyšetrovací tím.
Nebola by potrebná ani chystaná (žiaľ, iba propagačná) milionárska daň. Preto sa Frešo tak veľmi usiloval Fica presvedčiť, že sú „na jednej lodi“ (a ani nemusel). Pochopili sme to aj my – áno, sú!
Našli by sa aj iné, veľmi racionálne dôvody na to, aby sme sa vrátili k EÚ takej, akú mali na mysli jej základatelia Schumann a Adenauer, ale myslím, že tieto tri zodpovedným voličom postačia aby vedeli ako ďalej.
Nesmieme sa nechať už viac vyciciavať žiadnou – ani tzv. socialistickou vládou. Ona nech berie kapitál tam, kde je, kde ho spoločne s tzv. pravicou umožnila počas dvadsať rokov „premiestniť“ a Fico nech prestane národ strašiť, že bude ešte horšie. Horšie totiž môže byť už iba jemu, Frešovi, a im podobným – nám nie. Či budeme vo vrecku s eurom alebo s korunou. Horšie by bolo už iba to, keby sme zapreli samých seba a odhlasovali si vlastný zánik. A to, hádam, nedopustíme, bratia Slováci!