V týchto dňoch sa (vari už) dokončili personálne výmeny na všetkých možných aj nemožných, teda úplne zbytočných úradoch, ktoré súvisia s nástupom novej Ficovej vlády do úradu. Je to v čase, keď – socialisti, nesocialisti – vláda skúša z nás vyžmýkať aj posledný cent, vraj kvôli vyrovnanému rozpočtu. Vymýšľa triky, ako tých najzraniteľnejších ogabať na dôchodkoch, sociálnych dávkach a tých čo majú šťastie, že ešte pracujú, na platoch (čo inšie je rušenie štátnych sviatkov?). O znížení DPH aspoň na potraviny Kažimír nechce ani počuť a Fico „nemá inú možnosť“. Na privatizáciu štátnych „omrviniek“ sa so svojou „cháskou“ potichu hotuje Malatinský, tí čo nás s pomocou Dzurindových vlád okradli o prírodné bohatstvo a „strategické podniky“ majú stále málo za vodu i energie a rôzni vypasení a ešte nedokvasení analytici nás varujú, že bude už len horšie – zrejme majú pravdu.
Také je Slovensko dnešných dní. Ľuďom, tým bežným, z ktorých „systém“ zdiera kožu, načisto zmizlo z tváre čokoľvek, čo by sa aspoň vzdialene ponášalo na úsmev. Na verejnosti sa usmievajú iba poslanci, priblblé „celebrity“ a deti, ktoré ešte nechápu, resp. tie, ktoré (možno nevedomky) zdierajú svojich rodičov o posledné eura. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, vrátili sme sa ďaleko pred pamätný rok 1989. Vtedy bol v ČSFR iba jeden „kôl v plote“, dnes je takýchto kolov iba na Slovensku viac ako tri milióny (toľko je dospelej populácie, mínus rôzne gorily a gorilky). A k tomu takýto rok – mizerná úroda, nulová nádej na zvýšenie zamestnanosti, nepokoje po celom svete. Čo nás čaká, aká jeseň? Nad tým by sa mala zamýšľať nielen vláda, ale najmä stále nenásytné gorily, ktoré odmietajú zo „svojho“ dať čo i len cent na riešenie krízy. Podľa nich vraj zvýšenie minimálnej mzdy zvýši nezamestnanosť a bankový odvod musia zaplatiť drobní sporitelia, len oni nič, pre nich platí „ešte viac nahrabať a zdrhnúť“ , keď im bude horieť pôda pod nohami. Lenže kam, „vážení“, na Bahamách, všade na svete to bude rovnaké!
Ako som už uviedol, v týchto dňoch sa zavŕšili personálne výmeny štátnych zamestnancov, vláda, ak s nami chce hrať fér, by nás mala informovať, aké platy dostali „jej“ noví funkcionári, členovia dozorných rád a poradcovia. Usporí čosi, alebo prekročí „limit šafárenia“, ktorý nastavila Iveta?
Aby sme si mohli porovnať, či vie aj svojim pustiť žilu. Alebo má všetko odskákať prostý, vždy disciplínovaný (poslušný ako hoviadko) ovčan?