Mám priateľa, je ortodoxným voličom KDH a dosiaľ žiaden argument „proti“ nebol preňho dostačujúci, aby svoj nekritický postoj na KDH zmenil. Až dnes – volal mi pred chvíľou, vraj, či som pozeral brífing Fígeľa. Nepozeral som, nevedel som reagovať na jeho „… dobre si urobil, lebo mne sa z neho, ako sa vykrúcal, chcelo grcať. A ten Brocka, ako sa mu pchal do zadku, no hnus. Je mi to ľúto, veď je to kus môjho života, ale po dvadsiatich rokoch s nimi končím. S takýmito ľuďmi nemožno ísť ďalej“.
Z reakcie môjho priateľa usudzujem, že „zasvätený“ Figeľ dosiahol svoje. Čarnogurského, Hrušovského a Fígeľovo farizejské a protislovenské KDH nepochybne čoskoro skončí na periférii slovenskej politiky a to je dobré (najmä) pre skutočných kresťanov katolíkov, ale aj pre celý národ, pretože sa tak vytvára priestor pre vznik takej kresťanskodemokratickej strany, ktorá bude menej spínať ruky pred televíznymi kamerami, ale o to viac pracovať pre blaho národa, ktorá nebude o kresťanskej morálke iba tárať, ale bude v súlade s ňou žiť.
My ostatní by sme mali tiež priložiť ruku k dielu. Tak ako Česi, ktorí už začali svoj „chliev“ čistiť (Rath, Parkanová a „zelené antony“ sú vraj pripravené aj pre ďalších). U nás je však ticho, Pčolinský prestal naháňať svoje gorily (je po voľbách) a nielen tie, ale aj ďalšie sa nám drzo vyškierajú do televíznych kamier. Veď čo iné, ako basu si zaslúži minister, ktorý neplnením si svojich „pracovných povinností“ (kontrola podriadených) spôsobí štátu škodu veľkého rozsahu? Nie je to, napríklad, aj prípad zlatých a neviem ešte akých padákov? Lenže naši prokurátori majú iné starosti, musia bojovať ( a možno aj u „goríl“ lobovať) za to, ktorý z nich sa stane pán generálny.
Takže, ukážme im všetkým, vládnym aj nevládnym gorilám, že sme skutočne zhnusení z pomerov aké u nás vládnu – žiaľ, bez ohľadu na vládu, ktorá práve vládne – a že, ak to inak nepôjde, sme pripravení spravodlivosť si hoci aj vynútiť.