Človek, ktorý mal sedieť v chládku, sedí v parlamente a nielen to, on bezostyšne otvára „hubu“ a trepe čosi o Slovensku, Ficovi a križovatke. Presnejšie, nepáči sa mu vyššia daň pre boháčov ( aj oveľa menších ako je on), nepáči sa mu sociálny program Smeru, nepáči sa mu nič okrem vlastného obrázu v zrkadle.
Reč je o zlom duchovi Dzurindu, Ivanovi Miklošovi, o tom Miklošovi, ktorý za menej ako osemnásť mesiacov pôsobenia vo funkcii ministra financii stihol „centralizovať“ všetkých daniarov do budovy svojho kámoša (alebo svojej, ktorú má kámoš iba zapísanú?), ktorý stihol znefunkčniť daňový systém a najmä ožobráčiť tých najchudobnejších tým, že zvýšil DPH na 20% a zarazil tzv. predaj z dvora. Čo postváral v rokoch 1998-2006, o tom škoda písať, nevystačil by na to tento blog.
Keď už pre nič iné, mal už sedieť v base aj so svojim kámošom kvôli sabotáži pre znefunkčnenie daňového systému. Lenže, zrejme nemá kto podať na týchto viťúzov trestné oznámenie. Machová má ešte z pôsobenia na ministerstve privatizácie riadnu kopu masla na hlave, takže od nej sa toho nedočkáme, od zastupujúcich GP – ktovie ktorý je ten hlavný – tiež nie, veď ich už poznáme. Zostáva teda Fico a jeho spol.(s r.o. ?) Lenže aj oni mlčia. Čo keď sa karta obráti – asi si myslia. A tak s Ivankom len pekne po dobrom, nech sa len vyrozpráva – aj v NR SR, hoci lepšie by mu svedčilo v prúžkovanom v Ilave, napríklad.
Slovensko je skutočne na križovatke, no nie kvôli zrušeniu rovnej dane, tohto nehumánneho, zákerného, Miklošovho svinstva, ale kvôli nechuti politického establišmentu rázne zakročiť proti „gorilám“ – najmä tým z prostredia vrcholovej politiky.