V rozpočte je diera x miliónov, či viac ako miliarda €, tvrdí minister financií a nemáme najmenší dôvod mu neveriť. A verím aj tomu, že sa mu tieto chýbajúce „zdroje“ ťažko hľadajú. O tom, čo chápe prostý ovčan by nemali pochybovať ani náš „sociálne citiaci prezident, a ľavicový predseda vlády, ba ani poslanci, no aká je napriek tomu skutočnosť? Len čo sa dostali k moci, strašia nás, všetci do jedného, že bude horšie a inak sa vraj nedá.
Pravda je však taká, že sa dá! A veľmi jednoducho. Čo keby chýbajúce zdroje začali hľadať vo vlastných vreckách? Čo keby pán prezident venoval jeden svoj plat do štátnej kasy a vyzval k takémuto kroku aj všetkých svojich zamestnancov, vládu, poslancov a všetkých štátnych zamestnancov s platom vyšším ako je vykazovaný priemerný zárobok v NH? To mu nenapadlo? Zato finále hokejovej ligy si újsť nenechal. Krásne to svedectvo o jeho sociálnom cítení aj národnom myslení. Nič také nenapadlo ani Ficovi ani Paškovi, ani obyčajnému Matovičovi, ani nikomu inému – takí sú to vtáci.
Naše VUC, mestá a obce lamentujú, že nemajú dostatok zdrojov na financovanie sociálnych zariadení, od chudákov dôchodcov ťahajú aj posledný cent a kašľú pritom na to, že im nezostane ani cent, napríklad, na lieky. Lékári chcú viac, dokonca ich cieľom je „trojnásobok“, zdravotné sestry sa nenechávajú zahanbiť, každá chce tiež viac (iba časť z nich si skutočne aj zaslúži), no a primátorom sa máli aj plat na úrovni predsedu vlády, kdežeby sa oni vzdali čo len jedného eura. Ani starostom – česť 2,3 výnimkám- a pravdaže, ani premnoženým vuckárským či miestnym poslancom dosiaľ nenapadlo vzdať sa v prospech potrebných jediného platu, či jedinej „odmeny“, ktorú inkasujú za účasť na zasadnutiach MZ, či rôznych komisií. Každý len tára, že anonymne prispieva na dobročinnosť! Klamári!
Máme novú vládu, ľavicovú, no jej skutočné, nie to vo voľbách deklarované sociálne cítenie je ako to prezidentovo – na hanbu! V takomto prostredí sa celkom prirodzene darí len a len „gorilám“, pre ktoré je všetkým „zisk za každú cenu“ a morálka, národ, štát, slobodný občan, sú iba prázdne, bezobsažné, slová. Lenže, páni súdruhovia, nezabúdajte, že každý hrniec, keď sa pod ním stále iba prikuruje, raz prekypí.
Skúste to radšej s tým jedným platom, podarujte ho štátnemu rozpočtu. Je jedno kto začne, možno by mohol ako prvý minister financií, keď už najvyššia morálna autorita štátu na to nemá dosť morálky, citu alebo empatie k národu.