Aj tieto voľby do NR SR poskytli jasný dôkaz, že KDH má nos na lídrov. V štáte, v ktorom sa ku kresťanskému vierovyznaniu hlási viac ako 80 percent populácie, nemôže byť pre politickú stranu hlásiacu sa ku kresťanstvu a navyše otvorene podporovanú arcibiskupom i množstvom duchovných, výsledok volieb iný ako totálne víťazstvo. Ak predsa len je, treba sa opýtať prečo?
Zakladateľ strany si myslel, že Slovensko „prevalcuje“ a pokým ľudia nezistili s kým majú česť, zdalo sa, že sa mu to podarí. No občan, kresťan, čoskoro zistil, že Janova politika nie je veru v súlade s kostolným poriadkom a otočil sa mu chrbtom. S takmer desaťročným fázovým posunom na to prišli aj jeho „ovečky“ a aj tie mu ukázali svoje chvostíky. Janko vie, pravdaže, zachovať dekórum a preto sa akože vzdal svojej vodcovskej funkcie.
Vymenil ho údajne ním odporúčaný Rudo z Mane. Čo ako sa namáhal, za štyri roky nedosiahol nič. Ani za osem. Iba jeho tvár získala farbu kardinálskeho rúcha občas sa meniacu na farbu levickej frankovky. Ovečiek ochotných počúvať ubúdalo, bolo treba čosi robiť.
Do tretice všetko dobré, povedali si „najsvätejší“ a rozhodli sa vymeniť vymeneného, no nezmeneného. Bol najvyšší čas. Z bohatej zásobárne „kádrov“ padla voľba na bývalého komisára, predtým kádrového zväzáka, mazaného všetkými fígľami. No čoskoro sa prevalilo, že tých fígľov, ktoré postváral bolo akosi priveľa – pre občanov. Pre jeho spolustranníkov, JE najmladšieho arcibiskupa a možno aj iných nie. A tak ho podporovali a on sa naparoval. Vo voľbách bral len dvojciferný výsledok, už vopred sa pasoval za lídra pravice, už sa cítil byť predsedom vlády. Lenže Slováci sú skutočne veriaci ale aj vediaci a vidiaci. A preto ich žiaden fígeľ neobalamutí, hoc by ho posvätil aj arcibiskup.
Namiesto bieleho Slovenska máme po voľbách nie červené, ako nás chce figliar plašiť, ale také, iba trošku do ružova, také aké väčšina z nás chcela. A Figeľ, keď sa ho pýtali novinári čo hovorí na výsledok volieb, zbožne zopäl ruky, hlavu sklátil na pravobok a vyhlásil, že potvrdili aký obrovský pokrok KDH pod jeho vedením urobilo. Vraj bolo štvrté a dnes je druhé a stalo sa definitívne lídrom pravice. Nuž, KDH má, prosto, nos na lídrov.
Vlastne, prečo by sa netešili, veď predsa namiesto dvojciferného výsledku dosiahli trojciferný, ibaže s dvoma ciframi za desatinnou čiarkou. Zo srdca im ho prajem.