Nášho pána prezidenta sme si zvolili, pretože sme mu uverili, že myslí národne a cíti sociálne.
O tom, že bude konať rozumne sme vôbec nepochybovali. Už dávnejšie sa ukazuje, že to bola chyba. Napríklad, nebolo vôbec rozumné, „legalizovať“ ďalšie zotročovanie zamestnancov zamestnávateľmi, no on, podpisom novely Zákonníka práce, to urobil.
Človek nemusí byť poľovníkom, aby mu bolo jasné, že nie je rozumné nechávať v revíre pôsobiť škodnú, tobôž ju chrániť. Náš pán prezident, vášnivý poľovník, však zavádza na Slovensku nové móresy. Nielenže nechal vo svojom „revíre“ pôsobiť celé stádo škodnej (vládu), ale aj superškodnú, (Mikloša) hoci na škody, ktoré spôsobuje ho jeho „priatelia“ osobitne upozornili.
Zdá sa, že náš pán prezident má len jediný problém – Čenteša. Žiadne gorily, ho nevyvedú z miery a nevyvedie ho z miery ani pretlak pary v hrnci zvanom Slovensko, hoci mu už nadskakuje na sporáku. Akoby ho väčšmi ho znepokojovala mizerná hra hokejistov ŠK Slovan, ako nezamestnanosť státisícov a hlad a bieda miliónov Slovákov.
Dobrovoľne na seba zobral bremeno výkonnej moci, no zabudol pritom, že preberá nielen právomoci, ale aj zodpovednosť za kompetentný výkon vlády. Ukazuje sa, že na takýto rozsah povinností nie je ako osoba mentálne vybavený (jeho Kancelária taktiež).
Pán prezident je pohodový človek a keďže jeho národné myslenie i sociálne cítenie mu začali v týchto krízových časoch narúšať pokojný spánok, odložil ich. Napokon, v úrade pomaly končí, tak načo si komplikovať život, keď vie že oňho bude dobre postarané aj keby polovica národa od hladu pomrela.
Škoda, že sa nám ani tretí prezident nevydaril. Asi by bolo vhodné už teraz začať hľadať kandidáta na tento úrad mimo politických strán a ľudí, ktorí sú s politickými stranami spätí svojou minulosťou.