„V tomto roku rozhodneme, či skutočne dokážeme riešiť zložité hospodárske a sociálne problémy. Obrátiť nepriaznivý hospodársky vývoj. … V štátnej správe robiť lepšie s menším počtom úradníkov. Z úradov vymiesť korupciu. Skrotiť prepady v štátnych financiách, zahraničnom zadlžení. Zefektívniť školstvo a zdravotníctvo. “
Neviete, kto to povedal? Nuž, týmito slovami sa 1. januára 1999 prihováral k nám, občanom, Mikuláš Dzurinda. Vtedy jeho slovám mnohí z nás verili. A ak aj niekto pochyboval o jeho schopnostiach, len málokto neuveril, že to myslí úprimne. Už táto naša viera a dôvera mu dávala silný mandát byť na čele vlády (aj vtedy) pozliepanej vlády SR.
Iná situácia bola po ôsmich rokoch jeho „bašovania“ (jeho obľúbený výraz na adresu iných) pred voľbami v r. 2006. No i tak, napriek jeho „skupinke“, vláčikom a iným kauzám sme ho nezatratili. Až najnovšia skúsenosť s jeho zákulisným „vládnutím“ po ostatných voľbách otvorila oči aj jeho skalným – „belasej šľachte“. Mikimu sa predsa len, počas niekoľko ostatných mesiacov – bez ohľadu na „gorilu“- podarilo skutočne všetkých presvedčiť o tom, že je nielen veľký klamár (dvojnásobné platy) ale aj absolútne nekompetentný politik. Dzurinda nikdy nespájal národ na báze desatora ani morálky, ba ani len úcty k zákonom. Jeho princípom výkonu moci sa stali ani nie stranícke nominácie, ale doslova kamarátšafty, jeho morálkou je pretvárka, lož a arogancia. Práve tieto jeho nemravnosti primäli Bugára, aby o ňom verejne vyhlásil, že „s nim nemožno hovoriť bez svedkov, lebo by poprel aj fúzy pod nosom“ a Hrušovského vyhlásiť na jeho adresu, že je vierolomný človek.
Už tieto výroky jeho dlhoročných najbližších spojencov, by Dzurindu ako politika, (tobôž ako predsedu strany a ministra vlády), absolútne diskvalifikovali kdekoľvek vo svete, vrátane banánových republík. Oni ho vlastne diskvalifikujú aj ako kandidáta na akúkoľvek zodpovednú pracovnú pozíciu, napr. výpravcu vlakov. Iba v Republikovej rade SDKÚ DS nie! Na jej ostatnom zasadnutí, dokonca v priamom televíznom prenose, ukázal celému Slovensku, akú má hrošiu kožu. Namiesto sebareflexie nám, občanom, oznámil, že mieni zabojovať nielen za seba, za úspech SDKÚ DS (Bože, toľká skromnosť), je vraj presvedčený, že mu (im) ide o dobrý výsledok pre Slovensko. Nuž, za osem rokov svojej vlády nás naučil správne dešifrovať jeho slová.
Nepochybne jeho slovám rozumejú aj jeho spolustraníci, no napriek tomu Dzurindu k okamžitému odchodu do nenávratnej minulosti nevyzvali, čím dokázali – a nám odkázali – že chcú v tom doterajšom „goriliom“ chápaní princípov desatora o hodnôt morálky a etiky pokračovať.
Nám, ktorí už máme ozaj dosť gorilích manier, nemohli vyslať jasnejší signál. Odkázali nám, že na nás zvysoka ….(to čo robia nie so zlým úmyslom napríklad vrabci). Aspoň vieme, ako sa máme voči SDKÚ DS a jej kandidátom (nielen) 10.marca zachovať.