johlu

 Zuzana Wienk si na Slovensku privlastnila alianciu Fair Play, a správa sa tak, akoby u nás okrem nej už nik iný ani čestne (fair play) nekonal. Prirodzene, osobuje si právo klasifikovať, nielen čo je čestné a čo nečestné – aj to je od nej nebotyčná drzosť – ale aj čo sa môže a čo nie. Inak si nemožno vysvetliť to, že sa zamontovala do občianskych protikorupčných protestov aby ľudí zvádzala na svoju pomýlenú cestu protislovenských aktivít.  A tak vyzýva ľudí na finančnú zbierku pre T. Nicholsona, človeka, ktorý sa protislovenskými aktivitami (písačkami)  „živí“ už viac ako celé desaťročie.

No Wienk v rozpore s fair play podsúva  ľuďom čosi iné. Podľa nej je Nicholson jediným odhaliteľom kauzy  „Gorila“ a jedinou zárukou jej vyšetrenia. Pravdou však je, že na svetlo sveta ju vyniesol ktosi iný a Nicholson si na nej iba prihrial svoju polievočku. Pravdou tiež je, že Wienk trvalo nezvykle dlho, kým sa zorientovala – pravdepodobnejšie bude, kým dostala pokyny –  a začala sa v kauze „gorila“ angažovať  aby mohla slovenskej verejnosti podsúvať požiadavky, ktoré s bojom proti korupcii vôbec nesúvisia.  

Nicholson nech si tu žije ako chce. Na „voľnej nohe“ musí na našom Slovensku žiť a k tomu živiť svoje rodiny veľmi veľa slovenských „investigatívcov“ a bojovníkov proti „gorilám“, prinajmenšom rovnakých odborných kvalít, o morálnych  ani nehovorím, no nik, ani žiadna „Wienk“ pre nich neorganizuje zbierku.

 Pokiaľ ide o samotnú Szusi Wienk, protestujúci proti korupcii i orgány činné v trestnom konaní, by mali na ňu, jej „alianciu“ a ich „príjmy“  zamerať tiež patričnú pozornosť.

Je najvyšší čas dokázať, že s každou „gorilou“ si dokážeme poradiť sami, že k tomu nepotrebujeme žiadnych  zurvalcov  (vraj belasú šľachtu), ani falošných prorokov, domácich ani zahraničných, ktorým nejde o boj proti korupcii ale o chaos, ktorým by chceli podkopať základy nášho štátu.